Oslava letného slnovratu

Na dni okolo 21. júna oficiálne pripadá letný slnovrat. To je okamih, kedy sa Slnko dostane do najsevernejšieho bodu svojej pomyselnej dráhy, dosiahne tak na oblohe svoj vrchol a má najväčšiu silu. Príroda je teda, rovnako ako slnko, na samom vrchole svojho rozpuku. Dni sú najdlhšie a noci krátke.

Tento čas (± niekoľko dní) bol odpradávna časom veľkolepých osláv prakticky vo všetkých kulturách. 

•  u starých Slovanov známe tzv. kupadelné sviatky (oslavy plodnosti spojené s kúpaním (odtiaľ názov)) tradične asociované s bohom Kupalom / bohyňou Kupalou, čo je však sporné, nakoľko uctievanie takého božstva v predkresťanských dobách je len ťažko doložiteľné. Niekdy sa tiež hovorí o „noci Ivana Kupalu“, čo odkazuje na Jána Krstiteľa a stotožnenie tohto sviatku so svätojánskou nocou. Niektorí bádatelia tvrdia, že meno Kupala pochádza z rovnakého indoeurópskeho koreňa ako meno Cupid, rímsky boh lásky. 

• u starých Rímanov máme doložené oslavy tohto sviatku v spojitosti s uctievaním nočného hromovládcu Summana, ktorému sa piekli z múky, mlieka a medu veľké guľaté koláče nazývané summanalia (tie môžete zriedka stretnúť v niektorých starých talianských domácnostiach dodnes).
• aj Kelti a rovnako ako Germáni oslavovali letný slnovrat, obvykle v spojení s veľkým ohňom (opäť spojitosť s dodnes známou svätojánskou nocou), a v modernom pohanstve sa niekedy pre označenie tohto sviatku používa pojem „Litha“, ktorý je zjavne príbuzný so staroanglickým „liþe“ (jemný, mierny, vľúdny…), ktoré sa dá stotožniť s českým „letom“.
• v kresťanskej tradícií sa potom oslavuje narodenie sv. Jána Krstiteľa, spojené opäť s (svätojánským) ohňom, avšak pohanské pozadie tohto sviatku sa nikdy úplne nevytratilo a so svätojánskou nocou je spojený ďalší rad tradícií evidentne predkresťanských. Väčšinou tie tradície súviseli s plodnosťou a sexom.

Zo všetkých podôb osláv letného slnovratu v histórii vyplýva teda to isté - ľudia oslavujú najdlhší deň a najkratšiu noc v roku, uvedomujú si, že ďalšie dni bude slnko na sile už pomaly strácať, a tak ho uctievajú a prosia o jeho bezpečný návrat zase po zimnom slnovrate. Jeho silu podporujú zapaľovaním ohňov, o ktorých veria, že majú očistnú silu a popol z nich pomôže bohatej úrode.

Letný slnovrat ako taký má v dnešnej dobe (v modernej spoločnosti, nie v organizáciách starých náboženstiev) stále veľmi silný kult v severských krajinách, predovšetkým vo Švédsku. Tak silné pozostatky týchto tradičných osláv vychádzajú z, pre Švédov veľmi typického, hlboko zakoreneného zmyslu pre dodržiavanie pravidiel. Keď je niečo pravidlom, neporušuje sa to. Preto sa ani tradície po stáročia neporušujú. A my vďaka tomu môžeme aj dnes pozorovať aspoň pozostatok niečoho dávneho, pohanského, magického, ale stále živého.

Na severe sa oslavuje víťazstvo svetla nad temnotou (dobra nad zlom). Dôležitosť týchto osláv je v tamojších krajinách podporená tiež krátkym letom, ktoré je pre obyvateľstvo veľmi dôležité.

Vo Švédsku je, ako sme už spomínali, každá tradícia dávno zakorenenou rodinnou udalosťou. Ani pri oslavách Midsommaru (letného slnovratu) tomu nieje inak. Schádzajú sa rodinný príslušníci zo všetkých kútov preto, aby spolu všetci zasadli k stolu. Podáva sa vždy tradičný Sill - zaváraný sleď, ktorý má odkazovať na skoršie časy, kedy toto jedlo bolo úplne bežnou súčasťou jedálnička. Zatvára sa do mnohých rôznych nálevov, kombinuje sa obvykle slaná a sladká chuť, mnoho druhov korenia, byliny a pod. Chuť je to pre nás nezvyčajná, pokiaľ ste dobrodruhovia aj v kuchyni, určite stojí za vyskúšanie. Ako príloha sa vždy objavujú pečené zemiaky, kyslá smotana a šaláty. 

Ďalším jedlom na stole obvykle bývajú tradičné mäsové guličky.

Pije sa, čo nieje v týchto krajinách úplne zvykom. V tento deň sa teda pije o to viac. Pivo a pálenky. Pred každým ďalším pohárikom sa potom hromadne spieva.

A ako dezert prichádzajú na rad prvé letné jahody. V akejkoľvek podobe. So šľahačkou, v koláčoch alebo len tak samotné.

Hostine však predchádza trhanie čerstvých lúčnych kvetov (tu vidíme veľmi opäť veľmi silné prepojenie s “našou” svätojánskou nocou, kedy sa zbierajú pri mesiaci byliny, pretože práve túto noc majú v sebe najväčšiu silu), z ktorých si mladé dievčatá pletú veľké vence do vlasov, stavanie Májov, ktoré sa bohato zdobia vetvičkami, stužkami a lúčnymi vencami, okolo ktorých sa potom dlhé hodiny tancuje a spieva.

U nás sa v niektorých krajoch udržala tradícia už mnohokrát spomínaných svätojánskych ohňov. V minulosti boli tieto dni/noci okolo letného slnovratu a sviatku sv. Jána plné tradícií, z ktorých si dodnes nesieme sem tam nejaké korene a často ani netušíme prečo. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že všetky starodávne tradície, ktoré sa nám do dnešných dní zachovali podvedome v hlave, poznáme ich v kresťanskej podobe, väčšinou z 19. storočia. Pôvod však všetky majú omnoho starší a takmer všetky vychádzajú z pohanských osláv, ktoré zase vznikli na základe vzťahu človeka a kolobehu prírody.

Dáva teda zmysel, že oslavy okolo slnovratu sa točia okolo lásky, vášne a mladosti (krásne teplé noci plné vône rozkvitnutých lúk, no povedzte, hriech ísť spať, nie?!). Sviatok sv. Jána Krstiteľa bol odjakživa považovaný za najvýznamnejší čas v milostnej mágii a ľudovom liečitelstve. Byliny trhané v podvečer sv. Jána mali najsilnejší účinok. Pomocou kvetov si dievčatá tiež predpovedali “milostnú” budúcnosť. Devatero kvetov uložené pod vankúšom prezradilo dievčaťu budúceho manžela, upletený veniec sa zase púštal po vode, či hádzal na strom. Ako tip pre pekne strávený čas, napríklad aj s vašimi ratolesťami, vám odporúčam krásnu českú rozprávku Svätojánsky venček. Sami uvidíte, čo všetko taký magický venček z kvetov dokáže…

Tiež sa hovorievalo, že v tieto magické noci kvitne papradie. Kto vraj jeho kvet nájde a odtrhne, bude mať kľúč k nevídaným pokladom. Mladé páry tieto tradície často a radi využívali na nočné potulky lesom len vo dvojici, a tak význam slov “nevídané poklady” hneď dostáva zmysel, ktorý vo svojej podstate zapadá do pôvodných sexuálne orientovaných osláv.

Májovanie, ktoré do dnešných dní poznáme zo švédskeho Midsoqmmaru, sa robievalo aj u nás. Mladá jedlička s oholeným kmeňom sa zapichla do svätojánskej vatry, ozdobila kvetinovými vencami a za svitu večernice sa okolo zapáleného ohňa tancovalo a spievalo. Keď jedľa prehorela a vence spadli do ohňa, každý sa snažil ukoristiť si kúsok, aby si zaistil bohatú úrodu a zdravý dobytok. Zbytok noci sa uberal skôr starodávnymi, magickými, až barbarskými spôsobmi, kedy sa v pároch preskakovali plamene ohňa, čarovalo sa a postupne sa vytrácalo “na papradie”.

Ráno potom bolo tradíciou okúpať sa v čerstvých vodách, ktoré očisťujú od všetkého zlého. 

Využijte krásne leto aj vy a choďte sa ráno, po (možno) prebdenej noci pri ohni, vykúpať. Alebo aspoň boso prebehnúť po lúke plnej rosy. Spojiť to potom môžete s príjemnými raňajkami na deke a vytvoriť si tak napríklad novú rodinnú tradíciu. Záleží len na vás koľko si vezmete od našich predkov a nakoľko zapojíte svoju fantáziu. Využívajte byliny! Urobte si bylinkový čaj pre krásny začiatok dňa aj pre zdravie. Tvorte domáce tvarohové pomazánky s kopou byliniek, ako to robili naši predkovia. Zjesť ich potom môžete napríklad na domácom chlebe, žemliach.

Deň v prírode s poriadnými raňajkami v žalúdku je hneď lepším dňom!

zdieľajte na: