Mikuláš

Majestátny vysoký muž s bielym plno fúzom opierajúc sa o zlatú barlu, hlavu pokrytú vysokou biskupskou mitrou, na ornáte veľký kríž. Sprevádza ho biely anjel a húf neskrotných chlpatých čertov, štrngajúcich reťazami a vyzváňajúcich zvoncami a zvončekmi. A hlavne tá vytúžená nádielka! Reč je samozrejme o svätom Mikulášovi a 6. decembri, kedy tento svätec oslavuje svoj sviatok. Kto to ale svätý Mikuláš bol, a čo má spoločné s čertom, anjelom a darčekmi?

Mikuláš sa narodil v Turecku, respektíve jeho vtedajšej provincii Lýkii, koncom 3. storočia nášho letopočtu do gréckej kresťanskej rodiny. Z toho, že sa stal patrónom rybárov a námorníkov, bývalo odvodzované, že by mohol byť pôvodne povolaním rybár či námorník, pravdepodobnejšie ale je, že sa jeho rodina zaoberala obchodom s rybami. Bol veľmi zbožný a po smrti otca vraj rozdal svoje dedičstvo chudým. Niektorí z toho odvodzujú, že v tej dobe bol už váženým kňazom či biskupom. Obecne sa predpokladá, že sa stal biskupom (či najvýznamnejším kňazom) v Myre okolo roku 300 a to vo veľmi mladom veku. Pri rímskom prenasledovaní kresťanov bol pravdepodobne Mikuláš uväznený, ale behom neskoršieho rozkvetu kresťanskej viery už bol veľmi obľúbený a v oblasti dobročinnosti rozsiahlo činný biskup. Bol tiež veľmi zapáleným obhajcom viery a bojovníkom proti pohanstvu, pripisuje sa mu zničenie hneď niekoľkých pohanských chrámov. Zároveň sa tiež očividne zasadzoval o spravodlivý prístup k cudzincom a dohliadal na spravodlivý chod súdov. Zrejme múdro, keďže sa stal známym tiež ako ochranca nespravodlivo obvinených.

Mikuláš z Myry zomrel podľa všetkého 6. decembra v polovici 4. storočia, podľa niektorých historikov ide ale možno o fabuláciu pre umiestnenie jeho sviatku práve na tento deň, aby nahradil, pre cirkev nepohodlný, pohanský sviatok zrodenia Diany, rímskej bohyne lovu. Pochovaný bol pôvodne v Myre, avšak v 11. storočí, keď sa Byzantská ríša potácala pod útokmi početných nájazdov, stala sa Malá Ázia súčasťou islamského sveta. Pád Mikulášovho hrobu do rúk moslimov vyburcoval talianskych námorníkov, ktorí v roku 1087 Myru prepadli a ostatky previezli do talianskej Bari. Bazilika di San Nicola (svätého Mikuláša) z 12. storočia zastrešuje jeho hrob do dnes.

Ako valná väčšina svätcov z jeho doby, nebol sv. Mikuláš z Myra nikdy oficiálne prehlásený svätým, jeho uctievanie sa proste stalo súčasťou viery širokých vrstiev a pozvoľna sa šírilo. Stal sa patrónom Ruska a za svätého ho uznávajú všetky kresťanské cirkvi., ktoré úctu k svätým praktikujú. U pravoslávnych ide o najuctievanejšieho svätca (ak neberieme v úvahu Pannu Máriu).

Kult jeho uctievania prenikol aj do tradícií ľudovej kultúry, ktorá si vytvorila natoľko pevné základy, že sa nám udržala- poznáme ju ako mikulášsku nádielku. Založená je na legende z Mikulášovho života, ktorá sa dochovala hneď v niekoľkých verziách. Tá najznámejšia hovorí, že ochudobnený šľachtic poslal svoje tri dcéry do verejného domu, aby si zarobili na veno. Mikuláš im ale, podľa legendy, hodil každej oknom po jednom vrecku so zlatými dukátmi, takže mohli ukončiť svoju činnosť a vzdať sa.

Tradície spojená s Mikulášovou osobou, poprípade priamo s nádielkou, sú veľmi pestré a krajovo a národne sa líšia.

U nás je zvykom, aby Mikuláš, v predvečer svojho sviatku, teda 5. decembra, v sprievode anjela a húfu čertov, ktorí predstavujú rovnováhu dobra a zla- spravodlivosť, obchádzal domy a obdarovával jeho obyvateľov, predovšetkým deti. V nádielke boli také veci, ako ovocie, perníky, zo sušených plodov vyrobené jedlé postavičky, alebo tradičné mikulášske pečivo z rohlíkového alebo vianočkového cesta.

Taktiež v Holandsku sa jedná o tradíciu, ktorá je určená predovšetkým deťom. V Holandsku sa Mikuláš označuje ako Sinterklaas, jeho kostým je obdobný ako v Česku a na Slovensku, ale miesto anjelov a čertov ho sprevádza Zwarte Piet (Čierny Peter). Sinterklaas vlastní červenú knihu, do ktorej si zapisuje poznámky o dobrý a zlých deťoch. Čierny Peter má zasa jutové vrece, v ktorom môžu zlé deti skončiť. Postavy prichádzajú už prvú sobotu po 11. novembri, parníkom zo Španielska. Táto tradícia pochádza z 19. storočia, kedy sa jednalo o nutnú cestu z dôvodu obstarania pomarančov a granátových jabĺk (odtiaľ dnes obvyklé podarovanie exotickým ovocím). Vítajú ho davy ľudí, a v uliciach holandských miest sa pohybuje na bielom koni. Do 5. decembra sa venuje návštevám škôl, nemocníc a nákupných centier. 5. decembra potom deti pripravia do blízkosti komínov (v moderných domácnostiach k ústrednému topeniu) svoje topánky, do ktorých často dávajú mrkvu či seno pre Sinterklaasovho koňa, ktorý sa pohybuje vo výške nad komínmi domov.

Z tejto tradície sa potom priamo vyvinul americký Santa Claus, so svojim červeno-bielym odevom, lietajúcim záprahom sobov a saňami a obdarovávaním detí do ponožiek zavesených na krbovej rímse v blízkosti komínu.

Mikulášska obchôdzka je doposiaľ živou tradíciou, aj keď s rôznymi premenami. Úlohy čertov sa často ujímajú dievčatá alebo celú mikulášsku družinu predstavujú deti samé a chodia podarovať svojich vrstovníkov. Niekde deti svoju nádielku dostávajú úplne bez stretnutia s Mikulášom, napríklad do ponožky vloženej medzi okná. Rodiny tak nadväzujú skôr na americkú tradíciu. Každá rodina si vlastne dnes už tvorí tradíciu vlastnú, len postavenú na sto rokov starých pevných základoch.

Nech už počkáte na mikulášsku partiu doma a budete recitovať básničky, vydáte sa na veľké sprievody čertov či besiedku, alebo usporiadate veľkú cestu za pokladom, vždy je na vás, ako sa rozhodnete tento sviatok osláviť. A to platí vlastne o všetkých... Vytvárajte si svoje vlastné tradície, nadväzujte na tie staré, ale zasadzujte ich s rozmyslom do dnešného sveta. Jedine tak budeme schopní udržať zvyklosti našich predkov, o ktoré by bola taká škoda prísť.

Téra Bartušková

zdieľajte na: